Prednedávnom som s maminou viedla rozhovor, o tom ako ma štve, že kvôli poslednej hospitalizácii a celkovému zrúteniu som nebola schopná vrátiť sa do školy a doštudovať. Často sa na to na seba hnevám. Štve ma aj to, že aj napriek tomu, že nevraciam, tak moje stravovacie návyky nie sú úplne najlepšie a najzdravšie. Povedala by som, že sú...

Mali ste už niekedy opicu? Oslavovali ste naplno svoje narodeniny, štátnice či rozlúčku so slobodou a zobudili ste sa s tým, že si ani nepamätáte, čo sa vlastne dialo? Tak po mánii je to niekedy veľmi podobné.

Remisia, teda bezpríznakové obdobie, je to, k čomu sa upínam. Myslím, že už to bude už rok a pol od poslednej vážnej a ťažkej epizódy. Samozrejme, počas toho som mala obdobia, kedy som to nezvládala, zhoršil sa mi stav pod vplyvom rôznych okolností a stresujúcich udalostí. Tie epizódy boli však krátke, ľahšie zvládnuteľné, nie veľmi intenzívne a po...

Môj najväčší problém, klasický príklad toho, že prichádza mánia, začiatok šialeného a dosť vyčerpávajúceho obdobia a červené svetielko, že je čas volať doktorke, kým som ešte relatívne pri zmysloch. Nedostatok spánku je pri mánii asi celkom bežná vec v živote každého pacienta. V mojom je to teda najväčší boj. Niekomu to možno príde ako úplne bežná...

Som nahnevaná. Nahnevaná, že sa od ľudí, ktorých sleduje veľké množstvo divákov, stále dookola dozvedáme, ako sú psychické poruchy nebezpečné. Keď používajú názvy diagnóz ako urážku či nadávku. Hnevá ma to, keď čítam, že tieto názory zdieľa aj človek, ktorý dlhodobo pracuje v psychiatrickej liečebni a navonok sa tvári, že pomáha. Hnevá ma, že to...

"Cítim sa akoby moje vnútro niekto zatlačil medzi štyri steny, ktoré sa postupne zmenšujú. Strácam dych, dusím sa. Mám strach a zároveň chcem umrieť. Bojím sa života ale tiež smrti. Mám pocit, že umieram. Dusím sa už pridlho. Nevládzem vnímať realitu. Strácam pojem o čase, o tom, čo sa deje okolo mňa. Vnímam iba úzkosť a bolesť. Tie steny sa...

Minule som na článok ohľadom mánie dostala zaujímavý podnet na premýšľanie. A skúsim vám na to nejakým spôsobom odpovedať a ukázať môj uhol pohľadu. Otázka znela: "Myslíš, že by si také bláznivé veci nerobila a akčne necestovala aj bez manickej časti? Že či ťa to iba neurýchli, ale podobne by si reagovala, aj keby si bola bez tejto choroby? Je...

Mánia je jedna z epizód bipolárnej afektívnej poruchy. Pre mňa je to stav absolútnej eufórie, nekontrolovateľného správania, nedostatku spánku, skreslenej reality, potrebe spraviť všetko, čo mi napadne, hypersexuality, obsedantného upratovania a triedenia, príliš veľkého sebavedomia a aj nadmerného nakupovania.

S bipolárnou poruchou si nažívam už nejaký ten piatok. Oficiálne mi ju diagnostikovali v roku 2016, no keď sme to s mojou psychiatričkou preberali, prvú mániu som mohla mať už 2 roky predtým. Nikdy som si to však neuvedomovala. Vždy som si myslela, že to som jednoducho ja. Uletená, trochu strelená, hyperaktívna.

Ja a blog ? Nikdy! Povedala som si kedysi dávno. A teraz? Mám trochu zmiešané pocity, keď stláčam klávesnicu a píšem tieto slová. Vždy som sa bála, čo si ľudia okolo mňa pomyslia. Slovom vždy myslím predovšetkým posledné roky. A prečo vlastne? Žijem totiž trochu iný život, ako som si predstavovala.